Piliny celoročne za ušami s rezbárom Heczkom

Naše príbytky skrášľuje drevený nábytok a doplnky rôznych tvarov či funkcií. Šikovné dekorácie do interiérov a exteriérov vyrábajú napríklad takí zruční ľudia, ako je pán Heczko. Dielňa v Úľanoch nad Žitavou celoročne ožíva pilinami.

„Najviac oceňujem poctu ľudí, ktorým sa moja práca páči. Považujem sa za šťastného človeka, pretože rezbárstvo pre mňa predstavuje prácu, ktorá je mojím koníčkom.”

Rezbár Heczko čerpá inšpiráciu z ľudí, prírody a jej zákonov, rovnako aj z hudby. V jeho tvorbe môžeme nájsť prvky českej kinematografie, rozprávok a motívy vinárskej tématiky. Na svojej práci ho fascinuje sloboda tvorby a možnosť dať drevu šancu zažiariť, potešiť či zahriať aj inak ako priložením do ohňa.

Prečítajte si s nami o dreve, rezbárčení a technikách spracovania, ktoré pán Heczko používa.

V letokruhoch vidno istú poetiku. Čo predstavuje drevo v umení pre Vás?

Umenie v dreve pre mňa predstavuje spoluprácu ľudskej myšlienky s prírodou. Drevo považujem za dôležité pri umeleckej tvorbe, pretože žiaden iný materiál nevyžaruje dlhodobo také teplo, život a krásu jeho pôvodu.

Aký je Váš proces tvorby? Máte pri pohľade na drevo hneď (ne)jasnú predstavu o jeho tvare pod kôrou? Sadnete si radšej za stôl a načrtnete si predbežnú podobu, ktorou má drevo neskôr „ožiť“?

Pri pohľade na drevo mám hneď niekoľko predstáv a nápadov ako by sa daný kus dal využiť. V takom prípade ihneď režem a nepotrebujem žiaden náčrt, ani si predkreslovať. Náradie z rúk pustím, až keď to dokončím.

Keď musím v dreve hľadať konkrétny motív, je nutné si ho rozmerať a načrtnúť priamo na klád, drevo. Potom môžem rezať. Začínam motorovou pílou. U dielach, ktoré majú byť vybrúsené – brúsim, tie ktoré majú byť vydlátkované – dlátkujem. Najčastejšie využívam kombinovanú techniku tak, aby vynikol kontrast medzi dvoma technikami spracovania.

Ktorú techniku si pri tejto umelecko-remeselnej činnosti vyberáte najčastejšie? Povedzme také „Chainsaw carving“ alebo tiež zhotovovanie sôch motorovou pílou je u Vás na dennom poriadku?

Najčastejšie a najradšej využívam spomínanú motorovú pílu, teda techniku Chainsaw carving. Nie je mi však cudzia žiadna technika spracovania dreva, či už ide obrúsenie, dlátkovanie, intarziu prelamovanú rezbu, linkovu rezbu, sustruženie, frezovanie, gravírovanie alebo „jednoduché” vyrezávanie nožíkom.

Všetko sa to pravdepodobne odvíja aj od správneho výberu materiálu, ktorý môže pozitívne vplývať na trvácnosť diela. Čo by ste poradili našim čitateľom?

Každé drevo je špecifické a žiadne sa nehodí na všetko.Výber druhu dreva výrazne ovplyvňuje nie len trvácnosť a vzhľad, ale aj náročnosť spracovania. Na rezbárske účely sa využívajú prevažne listnaté dreviny, najznámejšie sú lipa, topol, dub, buk.

Napríklad, v exteriéri predstavuje agát alebo orech najtrvácnejší materiál. Spracovatelnosť je však značne náročnejšia ako u lipy alebo topoľa. Drevo v exteriéri sa neodporúča nechávať na otvorenom daždi a na holej zemi bez podkladu.

Pokiaľ trevo čelí klimatickým podmienkam vyžaduje si starostlivosť. Ak je socha robená z čerstvého dreva, najlepšie pre ňu je postupné napúšťanie lazurou na olejovej báze. Zamedzí sa tak čiastočnému praskaniu dreva. Častou chybou je rýchle lakovanie podľa návodu. V priebehu 4 dní máte sochu krásnu lesklú, no cez vrstvu laku sa voda nemá kade vyparovať, zráža sa pod ním a socha vám zvnútra zhnije. Najlepšie je keď sochu vystavíte povrchovej úprave podľa požiadavky až ďalší rok. Inými slovami čím neskôr dáte poslednú vrstvu laku tým lepšie. Malo by to platiť ako s koňakom čím starší, tým lepší. Alebo ako najčastejšie hovorím: „Na dobré sa čaká“.

Ďalším dôležitým faktorom je fakt či je drevo suché alebo surové, či je to socha alebo je reliéf atď. Individuálne každemu záujemcovi dávam rôzne otázky aj pri objednávke, aj pri kúpe už zhotoveného diela. Stáva sa, že majú o danú vec záujem, ale chcú umiestniť dielo na nevhodné miesto. Nie je mojím cieľom predať dielo za každú cenu, preto im poradím a dbám na to, aby mali možnosť objednať si podobnú vec, pričom ju prispôsobím ich požiadavkám a potrebám. Snažím sa vždy poradiť im podľa svojich najlepší skúseností, vedomia a svedomia.

 

 

Mnohí z nás sa obávajú toho, že drevo po niekoľkých rokoch stratí lesk a patričnú matnosť. Akým spôsobom máme drevo ošetrovať?

Záleží na tom aká je povrchová úprava, aký bol použitý lak a technika. Ak drevo stratí lesk matnosť, odoláva klimatickým zmenám. V interiéri teplotným rozdielom, prachu, vlhkostným rozdielom, v oblasti starostlivosti zase nadmerné obnovovanie laku, opotrebovaniu, atď.

Pracovali ste už so slonovinou alebo iným, možno trochu neobvyklým materiálom?

So slonovinou bohužial nie, ale až sa mi dostane do dielne určite ju budem brať ako výzvu a nebudem sa jej brániť. Pokúšal som sa spracovať perleť, rôzne druhy hornín, sklom, beton, jelenie parohy. Jednoznačne zaujímavý je pre mňa vodný kameň z termálneho kúpaliska Podhájska, ktorý na mňa už pól roka čaká. Stále naň strádam odvahu a vhodný motív. Každý materiál je zaujímavý, pokiaľ v ňom vidím nejaké využitie, neváham ho spracovať.

Čo je pre Vás väčšia výzva? Figurálne rezbárstvo alebo ornamentalistika? V obidvoch prípadoch sa jedná o plastické zobrazenie daného objektu, ale pri figurálnom rezbárstve musíte ovládať anatómiu.

Iste, pri figurálnej tvorbe by mal rezbár sochár alebo maliar ovládať anatómiuiu, aspoň základy. Človek sa učí stále a ja nie som výnimka. Venujem sa rezbárčeniu 10 rokov, aktívne cca 5 a stále je v mojej tvorbe veľa medzier, ktoré sa snažím zaplátať. Ornamentalistiku nerobím takmer vôbec. Mám pred nimi rešpekt, obdiv zase pre ľudí, ktorí ju robia.

Dostávate aj objednávky s vopred určeným motívom, ktorý máte zobraziť na drevenom podklade? Posielajú Vám ľudia povedzme nejaký obrázok alebo Vám nechávajú voľnosť pri tvorení?

Som veľmi rád keď ľudia majú predstavu, čo vlastne chcú. Keď mi prinesú obrázky, fotky alebo nákresy svojich predstáv, je to niečo, čoho sa dá chytiť a priblížiť k predstave. Danú predlohu si prispôsobím tak, aby som nekopíroval iného umelca pretože to považujem za neetické. Vopred na to samozrejme upozorním záujemcu.

 

Najčastejšie posielam prvotnú podobu v štádiu, keď už je viditeľné ako to približne bude vyzerať, respektíve, keď sa to dá ešte upraviť. Často mi zákazníci nechávajú voľnosť.

Táto práca musí byť vcelku namáhavá, i keď Vás poháňa radosť z takej sympatickej roboty. Od čoho závisia ceny Vašich rezbárskych diel?

Cenu určujem podľa času vynaloženého na zhotovenie diela, ďalej podľa veľkosti materiálu. Závisí to aj od druhu dreva, i to či je suché alebo mokré. Od množstva a intenzity opotrebenia strojov a nástrojov, spotrebovaných pohonných hmôt (benzín, olej, elektrina) v poslednej rade prirátavam umeleckú hodnotu a jedinečnosť.

Hovorí sa, že začiatočníci by nemali začínať komplikovanejšími vzormi. Vyberali ste si spočiatku aj Vy štylisticky jednoduchšie námety?

V tomto remesle som vyučený a na strednej škole ma naučili všetky základy. Vo všeobecnosti platí, že kazdý má začať tým, na čo sa cíti. Nech sa pustí do čohokoľvek a nech to a dokončí Je to dobrý začiatok. Podľa mňa je dôležité nebáť sa začať. Musí si na začiatku určiť, čo chce dosiahnuť a ísť za tým. Pýtať sa, hľadať, skúšať, bez ohľadu na to ako dlho mu to bude trvať. Nenechať sa odradiť neúpechom, prijať kritiku a neuspokojovať sa s prvotným úspechom, pretože vždy to ide aj lepšie.

Odporúčam zohnať si literatúru o dreve, o spracovaní dreva atď. Najlepšie je radiť sa so skúsenejším.

 

Myslíte si, že „funkcionalistický srandizmus“ Vášho otca sa neskôr prejaví (alebo ste jeho vplyv už spozorovali) aj vo Vašej tvorbe?

Mojim otcom som rozhodne veľmi ovplyvňovaný aj čo sa týka jeho jedinečného umeleckého smeru. Rád sa k jeho smeru budem hlásiť, ale najskôr sa musím dostať na celkom inú úroveň, pretože ešte stále sa v tvorbe hľadám. K rezbárstvu sa staviam pokiaľ možno s humorom.

 

Výrobky Martina Heczka a jeho otca nájdete vo fotogalérií na ich internetovej stránke https://www.heczko-rezbar.sk/. Rád sa s Vami skontaktuje prostredníctvom zverejnenej e-mailovej adresy a telefónneho čísla alebo ho môžete navštíviť v dielni „pod bocianom“, v Úľanoch nad Žitavou.

Ďakujeme pekne za rozhovor!